Nepochopiteľne chudá anorektička?

0

Na dievčatá a ženy, ktoré módne trendy a otáčavé krky ich partnerov donútili prežúvať päťkrát denne zelené listy, hľadia ostatní často medzi prsty. Ľudia si šuškajú, zazerajú, škatuľkujú a nazývajú ich anorektička, kostra, kostlivec, palička, tyčinka a iné predmety či zvieracie druhy. Často si však neuvedomujú, ako tie ženy vidia samé seba. Ženy, ktoré sa chorobne obmedzujú v strave majú obrovské problémy so sebavedomím. Psychicky zdravý človek si to sotva uvedomí. A ak aj áno, má tendenciu tento problém prehliadať ako nepodstatný, prípadne ho bagatelizovať (staré známe „mať tak tvoje problémy!“).

Žena trpiaca mentálnou anorexiou (MA) si v prvom rade neuvedomuje, že má nejaký problém. Iní vidia, že na kostiach jej 40-kilového tela len visí koža, pretože svaly, ktoré sú prirodzene málo používané už telo samo pohltilo, aby získalo aspoň nejaké živiny. Ona však denne naberá odvahu pozrieť sa do zrkadla a v ňom vidí viete čo? Nafúknuté brucho, tučné stehná, stareckú tvár, zhrbený chrbát, tučné líca, veľké uši, škaredé vlasy, obrovské lýtka a pod. Nevidí sa štíhla a už vôbec nie pekná. Keď jej niekto povie, že je príliš štíhla, berie to ako kompliment. Na chvíľu sa poteší, vzápätí však premýšľa nad tým veľkým bruchom a nad tým, ako bude ďalej žiť s tým obrovským zadkom, ktorý ťahá za sebou.

Ženy so syndrómom MA nie sú ani zďaleka sebaisté, neustále sa spochybňujú, všetkým vyvracajú akékoľvek komplimenty na ich osobu, sami seba udupávajú a presviedčajú, že nie sú na nič dosť dobré a nie sú dosť pekné na to, aby išli medzi ľudí. Keď sa ocitnú medzi ľuďmi, želajú si byť čo najskôr doma, nechcú byť videné. Nikto nemá vo svojej moci presvedčiť ich o tom, že sú príliš štíhle a že to nie je myslené ako ironická narážka.

Skutočnosť, že vyjsť pešo na druhé poschodie je pre jej telo fyzicky rovnako náročné ako pre horolezca výstup na Mont Blanc, pripisuje nadbytočným kilám. Stále na sebe vidí niečo, s čím nie je spokojná, niečo čo treba vylepšiť. Ale ako? Cvičiť nevládze, musí sa teda obmedziť v strave. A tak si dnes večer do šalátu nedá ani tú papriku. Ocitá sa v začarovanom kruhu. Tento však má jeden smutný koniec – podvýživu, stratu menštruácie, rozladenosť, výkyvy nálad, narušené vzťahy, uzavretie sa do seba. Na ďalšie štádium radšej nepomýšľať…

Najhoršie je, že takéto osoby myslia neustále /a tým myslím naozaj neustále/ na jedlo. Kedy budú jesť (chorobne sledujú hodinky), čo budú jesť, koľko toho zjedia a čo budú jesť potom keď aktuálne jedlo dojedia. Nonstop, každý deň, 24/7. Nie je žiadnou raritou, že ročným hladovaním sa zrazu dostanú do istého štádia, kedy telo jednoducho povie DOSŤ a vypýta si všetko späť – aj s obrovskou milionárskou daňou. MA-čkarky začnú do seba nekontrolovateľne (až do fyzickej nevoľnosti a často aj za jej hranicu) hádzať jedlá od výmyslu sveta. A že sú teda na míle vzdialené od zdravej životosprávy. Takto za mesiac priberú hoc aj 15 kíl. Ťažko sa im takéhoto jedla vzdáva, pretože ho fyzicky potrebujú. A vlastne aj psychicky, pretože im spôsobuje pocity radosti, aké si rok odopierali. Emočne sa naviažu na jedlo, po ktorom (najčastejšie keď klesne tá vystrelená hladina cukru z troch šišiek a pol fľaše nutelly) prepadajú do ďalších depresií, plačú, chytajú hysterické výlevy a píšu si plány ako „od zajtra opäť začnú držať diétu“. Takto sa pár mesiacov ešte oddávajú kývajúcej hladine hormónov a inzulínu v krvi, kým nepríde ten zlom, že už nezapnú ani nohavice veľkosti 38 a nezlomne sa vrátia k diéte. A tento rok ju doženú až k 39 kilám, aby pokorili minuloročný rekord. Sú v bludnom kruhu a takýmito „zbytočnosťami“ premárnia často najkrajšie roky svojho života. Všetky tieto výkyvy majú jeden spoločný ukazovateľ – nešťastie, zúfalstvo a sebapodkopávanie, či už palicovej alebo guľatej MA-čkarky.

Samozrejme, toto je pohľad len na jeden typ ľudí, ktorí sa chorobným obmedzovaním v jedle dostanú až do takéhoto štádia.  Existujú tisíce iných typov, ktorí to prežívajú úplne inak, s úplne inými pocitmi. Prosím vás len o jedno, najbližšie keď zbadáte extra štíhlu osôbku, spomeňte si na tieto slová a miesto pohľadu plného nepochopenia sa skúste na ňu usmiať. Je vystrašenejšia, zúfalejšia a hlavne skutočne nešťastnejšia, než si viete predstaviť.

A vy dievčatá, dámy, slečny, žienky a ženy, ktoré prežívate podobné veci, skúste sa pozrieť okolo seba. Všímajte si bežné veci, tešte sa z drobností – áno, stalo sa z toho klišé, ale zamyslite sa nad významom tých slov! Neupínajte sa na jedlo, na postavu, porušte diétu, užívajte si život! Veď sme tu len na chvíľu a nechceme sa predsa v starobe ohliadnuť späť a povedať si, aké sme boli hlúpe a premárnili krásne časy takýmito myšlienkami a uzatváraním sa pred svetom do seba samej. Hlavu hore a úsmev na tvári :) Nemusíte byť dokonalé, v zmysle anglického „I´m not perfect, I´m perfectly me“, buďte proste spokojné so sebou… Deň po dni, krôčik po krôčiku. Dá sa to, treba len vytrvať a začať už dnes. 

autor: Lucia 

foto: shutterstock

Komentáre

Comments are closed.

Neprestávajte čítať, máme pre vás ďalšie výborné články

Prihláste sa na pravidelný týždenný súhrn príspevkov a ihneď si STIAHNITE náš E-BOOK s receptami na prípravu 9 zdravých SMOOTHIES.

To všetko pre Vás ZDARMA.

Čo je pre telo lepšie, šťavy alebo smoothies?

Ďakujeme, už je to takmer hotovo :) Ešte prosím prejdite do Vašej mailovej schránky a potvrďte odber kliknutím na zaslaný link.

Pokračovaním používania tejto stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. viac informácií

Cookies na tejto stránke sú nastavené automaticky na "povolené". Informácie o tom, ako používate tento web, sa zdieľajú s Google. Ak budete pokračovať v používaní stránky v tomto nastavení, alebo kliknete na "súhlasím", vyjadrujete tým svoj súhlas.

Zatvoriť